Vyskúšajte si našu novú webstránku

Prejsť na nový web
Zatvoriť
Odporučiť známeho

Vrátenie daní a prídavky zo zahraničia

Som Paula
a rada vám pomôžem

profilova fotka pracovnika

SZČO – zdanenie zahraničných príjmov

V našej praxi sa častokrát stretávame so situáciou, ktorá pre mnohých z vás predstavuje takmer neriešiteľný problém.Týmto problémom je medzinárodné zdaňovanie príjmov zo živnosti, ktoré boli dosiahnuté v zahraničí.

Aby sme neboli len v teoretickej rovine, tak si uvedieme aj reálny príklad z praxe:

Typickým príkladom je živnostník, ktorý vycestuje za prácou do zahraničia (napríklad do Nemecka) a tam ponúka svoje služby. Po návrate domov prichádza otázka, kde má tieto príjmy zdaniť. V takomto prípade do hry vstupuje nielen slovenský Zákon o dani z príjmov, ale aj medzinárodná Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia.

V tomto článku sa budeme prioritne zameriavať na slovenských živnostníkov, ktorí pracujú v Nemecku, a teda reč bude o Zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka zo dňa 19.12.1980 a platnou od 17.11.1983.

Dosť často dostávame od našich klientov informáciu, že v zahraničí nepracovali viac ako 183 dní, a teda zdaňujú svoj celý príjem na Slovensku.

Ale pozor, toto neplatí vždy! 

V reálnom svete sa stretávame s dvoma typmi zmlúv, ktoré živnostníci uzatvárajú.

1. Zmluva o dielo
2. Prístupová zmluva do tzv. „pracovnej skupiny“ – ARGE (Arbeitsgemeinschaft)

Zmluva o dielo

V prvom prípade, teda ak ste podpísali tzv. Zmluvu o dielo, je hlavným kritériom, podľa ktorého spoľahlivo rozlíšite, kedy máte povinnosť zdaňovať svoj príjem v Nemecku to, či ste na danom pracovisku / stavbe pracovali viac ako 365 dní.
Dôkaz nám podáva už spomínaná Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia v Článku 5 – Stála prevádzkareň:
(1) Výraz „stála prevádzkareň“ označuje podľa tejto Zmluvy trvalé zariadenia na podnikanie, v ktorom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť.
(2) Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä:
a) miesto vedenia
b) závod
c) kanceláriu
d) továreň
e) dielňu
f) baňu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje
g) stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.

Teda na to, aby sme jednoznačne posúdili, či je príjem dosiahnutý na území Nemecka aj zdaňovaný v Nemecku, si musíme zodpovedať nasledujúcu otázku:
Trvala práca na mieste (stavba / montáž), na ktorom som pracoval dlhšie ako 365 dní?

Ak je odpoveď áno, tak máte povinnosť tento príjem zdaniť v Nemecku.

Ak je odpoveď nie, tak máte povinnosť tento príjem zdaniť na Slovensku.

Dávajte si však pozor na to, že aj cesty domov (po skončení turnusu) sa taktiež rátajú do tejto prevádzky. Takéto prerušenie sa teda ráta do týchto 365 dní.

Náš tip

Možnosť prerušenia prevádzky nastáva až v prípade, že takéto prerušenie trvá viac ako štyri týždne a počas nich máte aj iné zdroje príjmov. V takomto prípade sa pracovisko považuje za ukončené a novým turnusom sa začína nové pracovisko.
Ak sa vás týka bod číslo jedna, tak si už pri dohadovaní prác vypočítajte, koľko dní bude dané pracovisko trvať. Takýmto plánovaním si dokážete „zvoliť“ štát, v ktorom budete mať povinnosť zdaňovať svoj príjem. Následne na to však musíte nastaviť aj vaše účtovníctvo a uschovávať si všetky faktúry / bločky a viesť presný pracovný a cestovný denník.

ARGE (Arbeitsgemeinschaft)

Opačným prípadom je ten, keď ste ako slovenský živnostník podpísali prístupovú zmluvu do ARGE. V skratke a zjednodušení to znamená, že sa stávate členom kvázi „nemeckej s.r.o.“ a teda príjem, ktorý z nej dosahujete musí byť zdanený na území Nemecka.
Keďže táto ARGE má svoje sídlo v Nemecku, je každé pracovisko stálou prevádzkou a teda nie je potrebné rátať odpracované dni.

Čo to znamená v praxi?

Len toľko, že ak ste dosiahli príjem z ARGE, hoci len 1 €, tak ho musíte zdaniť v Nemecku. Ak sa nachádzate v tejto situácii, tak si nemôžete „zvoliť“ štát zdaňovania.
Od začiatku si teda nastavte vaše účtovníctvo a uschovávajte si všetky faktúry/bločky a veďte presný pracovný a cestovný denník.

Náš tip

Nikdy nepodpisujte zmluvy, ktorým nerozumiete. Pýtajte sa kolegov na ich skúsenosti alebo vyhľadajte pomoc u odborníkov. Verte, že sa takáto investícia obratom vráti späť.

Rada na záver

Chráňte svoje súkromie. Daňové úrady si častokrát žiadajú k náhľadu aj výpisy z banky. Prečo by mali vidieť celý váš život.
Zriaďte si podnikateľský účet. Nechajte si tam zasielať váš príjem. Plaťte z neho poistné, cestovné, mobil a iné firemné výdavky. Raz mesačne si preveďte vašu „výplatu“, podľa vášho uváženia, na súkromný účet. To už daňový úrad nebude zaujímať.

Vylúčenie zodpovednosti:

Obsah článku je aktuálny ku dňu jeho uverejnenia, ak nie je uvedené inak. Prosím berte na vedomie, že aktuálne články, blogy alebo videá TJ-Legal, s.r.o. zahŕňajú všeobecné informácie o danej problematike a teda nepredstavujú odborné či daňové poradenstvo poskytnuté v konkrétnej situácii. Informácie uvedené na stránkach TJ-Legal, s.r.o. alebo partnerských weboch môžu byť po zverejnení predmetom ďalšieho vývoja a zmien. TJ-Legal, s.r.o. si výslovne vyhradzuje právo bez predchádzajúceho upovedomia meniť, dopĺňať, mazať časti stránok alebo celú ponuku alebo dočasne či s konečnou platnosťou pozastaviť zverejnenie. Spoločnosť TJ-Legal, s.r.o. nepreberá zodpovednosť a neručí za prípadné riziká a škody spôsobené konaním na základe informácií uvedených na svojich alebo partnerských stránkach.

Nastavenia
OK
Cookies používame na prispôsobenie obsahu
Google Analytics (Štatistické cookies)
Hotjar - Website heatmaps (Marketingové cookies)