Prvýkrát vycestoval ako sedemnásťročný. Štyri mesiace stáže v Taliansku, práca v gastronómii a jazyk, ktorý sa naučil za pochodu, priamo v prevádzke.

„Bola to moja prvá lekcia," hovorí Milan. „Že sa dá prísť do cudzej krajiny bez slova a odísť s jazykom, ak človek naozaj chce."

Dvanásť rokov v Nemecku

Počas štúdia sa mu podarilo vycestovať ešte dvakrát do Nemecka, a to sa mu stalo osudným. Po strednej škole, v roku 2002, odišiel znova. Zostal tam, s menšími prestávkami, dvanásť rokov, až do roku 2014.

„Odchádzal som ako osemnásťročný chlapec a vracal sa domov ako tridsiatnik," opisuje Milan túto etapu. Medzičasom si popri práci stihol vyštudovať aj vysokú školu.

Začínal ako absolvent hotelovky v gastronómii. Úroveň nemčiny nenechal len na tom, čo pochytil v práci. Učil sa ju poriadne, pretože vedel, že bez skutočného jazyka sa kariérne nepohne ďalej. Prešiel si postupne každú pozíciu v odbore aj mimo neho a posledné štyri roky pôsobil ako manažér prevádzok. V jednom období mal na starosti dve zariadenia, kde spolu pracovalo približne 60 ľudí z 20 národností.

„Naučilo ma to viesť ľudí skôr, než som vôbec vedel, že to je manažment," hovorí.

Podľa Milana ho Nemecko naučilo veci, ktoré sa nedajú kúpiť: pokoru voči práci, pracovnú morálku, schopnosť obstáť v cudzine. „Domáci to majú vždy o trochu jednoduchšie jazykom, národnosťou, kontaktmi. Ja som si musel svoje miesto vydobyť. A to sa človeku zapíše hlboko."

Prvé kroky k daniam

Ešte počas pôsobenia v Nemecku pomáhal Milan svojim kolegom a krajanom v meste zorientovať sa v nemeckom daňovom systéme, ktorý je pre cudzinca poriadne neprehľadný.

Mal pritom výhodu, ktorú väčšina ľudí v jeho pozícii nemala. Ako prevádzkar denne spolupracoval s nemeckými daňovými poradcami a účtovníkmi, ktorí riešili odvodovo-daňové otázky firmy. Videl tento svet zvnútra a pochopil, kde v ňom vzniká pre klienta skutočná hodnota.

„A zároveň som si celú klientsku cestu prešiel na vlastnej koži," dodáva. „Jazyková bariéra, neistota, nevedomosť, čo od úradu vôbec čakať. Presne to, s čím dnes za nami klienti prichádzajú."

Návrat domov a budovanie firmy

Napokon ho zlákalo vrátiť sa na Slovensko a začať podnikať. „Moja silná stránka je stavať systémy a tvrdo pracovať," hovorí Milan. „Poznal som potreby trhu z každej pozície, keďže som si tou cestou sám prešiel."

Keď prišiel do firmy TJ-Legal, boli traja: Marián (vyššie na fotke vľavo), Monika a on. Kolegovia už roky podávali holandské a anglické daňové priznania, Milan sa pustil do budovania nemecky hovoriacej divízie. Najprv nemecké dane, neskôr rakúske, slovenské aj české. Tým sa naštartoval rast, ktorý firmu doviedol z troch ľudí až na vrchol 78 zamestnancov.

Dnes ich je 60 a podľa Milana je to zámer, nie krok späť. Vďaka optimalizácii procesov, štandardizácii a silnej digitalizácii dokáže dnes menší tím spracovať viac ako 17 000 rôznych typov podaní ročne, pre klientov v štyroch krajinách: na Slovensku, v Česku, Poľsku a Rumunsku.

Čo ho to všetko naučilo

„Občas pred nami nie je viditeľná cesta a vtedy si ju treba vytvoriť," zhŕňa Milan svoju doterajšiu cestu. Seba samého označuje za self-made manažéra, teória u neho vždy dobiehala prax a učil sa najmä na vlastných chybách, ktorých následky boli často náročné.

„Ale podarilo sa nám vyhrabať a dnes sú z nich cenné životné lekcie," hovorí. Tie dnes prenáša ďalej do komunikácie s klientmi aj do poradenstva firmám, ktoré si práve prechádzajú tým istým rastom a škálovaním ako kedysi TJ-Legal.

Najviac ho baví budovanie systémov, stavať ich tak, aby sa na nich dalo škálovať, aby boli profitabilné a aby na konci dňa priniesli klientovi presne to, po čo prišiel: rýchlo a kvalitne vyriešený problém za férovú cenu.

„V účtovníctve a poradenstve majú ľudia radi opakovateľnosť," vysvetľuje Milan svoju filozofiu. „A ja sa túto opakovateľnosť snažím zobrať a premeniť na štandardizovaný, rýchlo dodateľný produkt."

Od chaosu k systému

Milanov príbeh je v jadre príbehom o ceste od chaosu k systému, a presne túto skúsenosť dnes TJ-Legal ponúka aj svojim klientom. Slovákom, Čechom, Poliakom aj Rumunom, ktorí pracujú v Nemecku, Rakúsku či Holandsku a riešia rovnakú neistotu, akú kedysi zažíval on sám: jazykovú bariéru, neprehľadné úrady, otázku, čo presne od nich systém očakáva.

Chlapec z Prešova, ktorý kedysi odišiel do sveta sám, sa vrátil domov postaviť niečo vlastné. A tú istú cestu od chaosu k systému dnes so svojím tímom pomáha prejsť aj druhým.