Čo si potrebuje živnostník vybaviť pred vycestovaním za prácou do zahraničia?

Veľmi dôležité Skôr, než nasadnete do auta, vlaku či lietadla a vydáte sa za prácou do zahraničia, rozhodne vám odporúčame zistiť si všetky náležitosti spojené s vašou prácou. Či nemáte povinnosť zaregistrovať sa na zahraničnom daňovom úrade, v remeselnej či živnostenskej komore, či napríklad nepotrebujete oslobodenie od zrážkovej dane (napr. v Nemecku Freistellung) a podobne. Nesplnenie takýchto povinností vás môže dostať do problémov.

Vo všeobecnosti rozlišujeme pri práci na živnosť dve situácie, pri ktorých má SZČO odlišné povinnosti voči úradom:

• Práca v zahraničí na slovenskú živnosť, resp.
• práca v zahraničí na zahraničnú živnosť.

Upozorňujeme, že v tomto texte sa venujeme výhradne povinnostiam živnostníka, ktorý za hranicami Slovenska pracuje na slovenskú živnosť.

Aké má živnostník povinnosti pred cestou za prácou do zahraničia?

Kľúčové je, podobne ako pri zamestnancoch, skontrolovať si pred vycestovaním všetky potrebné doklady (ich zoznam nájdete v prvej časti ). Tieto doklady odporúčame mať pri sebou aj v cudzine. Zahraničné úrady si zvyknú posvietiť na živnostníkov, ktorí neplatia odvody do ich sociálneho systému. Prípadná kontrola od vás teda môže vyžadovať všetky tieto doklady.

Povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Hlavnou povinnosťou živnostníka voči Sociálnej poisťovni pred cestou za prácou do zahraničia je vyžiadať si tlačivo PD A1. Je to z dôvodu vyslania SZČO za prácou do zahraničia.

Na jeho získanie musí živnostník splniť tieto podmienky:

• živnostník podniká minimálne dva mesiace a v cudzine bude vykonávať rovnakú alebo obdobnú činnosť,
• v zahraničí takto môže živnostník pracovať 12 mesiacov, s možným predĺžením na 18 mesiacov a túto lehotu už nie je možné viac predĺžiť,
• na Slovensku musí živnostník mať zachované priestory na podnikanie, aby po návrate zo zahraničia mohol na Slovensku pokračovať v činnosti.

Hore uvedené podmienky sú zárukou toho, aby živnostník, pracujúci na slovenskú živnosť, neobchádzal zákony krajiny, do ktorej ide pracovať. Ak chce živnostník pracovať v zahraničí a neplánuje sa na Slovensko vrátiť, mal by si založiť živnosť v zahraničí a tam aj platiť odvody a dane.

Spomínané tlačivo PD A1 potvrdzuje, že živnostník je na predmetný čas krytý slovenským sociálnym a zdravotným systémom. Vďaka tomuto potvrdeniu bude platiť odvody iba na Slovensku, keďže v rámci Európskej únie platí, že jeden človek nemôže byť súčasne povinne poistený v dvoch štátoch. Je však potrebné poznamenať, že odvody živnostník platí zo základu dane svojich celkových príjmov, nielen slovenských, ale aj zahraničných.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Živnostník pracujúci v cudzine ostáva zdravotne poistený na Slovensku. To znamená, že voči svojej zdravotnej poisťovni nemá ohlasovacie povinnosti.

Zdravotné vyšetrenie, resp. ošetrenie môže absolvovať aj v cudzine, avšak iba na základe európskeho zdravotného poistenia.

Povinnosti voči daňovému úradu

Živnostník nemá pred odchodom za prácou do zahraničia žiadnu ohlasovaciu povinnosť voči daňovému úradu.

Po skončení daňového/kalendárneho roka je však potrebné myslieť na to, že pokiaľ ste daňovým rezidentom Slovenskej republiky (to znamená, že tu máte trvalý pobyt, resp. sa tu zdržujete minimálne 183 dní v kalendárnom roku), musíte si podať slovenské daňové priznanie zo všetkých vašich príjmov.

Rovnako je dôležité myslieť na to, že povinnosť podať si daňové priznanie vám mohla vzniknúť aj v zahraničí.

Zdroje: socpoist.sk, eures.eu

Zdroj obrázka: pixabay.com