Prihláste sa k odberu newslettra

Zákaznická podpora

Viac takýchto článkov
priamo na váš e-mail

Súhlasím s podmienkami zasielania newslettra

Zdanenie SZČO v Nemecku

V našej praxi sa často stretávame so situáciou, ktorá pre mnohých z vás predstavuje takmer neriešiteľný problém. Je to medzinárodné zdaňovanie príjmov zo živnosti, ktoré boli dosiahnuté v zahraničí. 

Živnostníci (SZČO) v Nemecku

Aby sme sa nepohybovali len v teoretickej rovine, tak si uveďme príklad z praxe.

Typickým prípadom je živnostník (SZČO), ktorý vycestuje za prácou do Nemecka a je tam zárobkovo činný. Po návrate domov sa teda natíska otázka, kde má tieto zárobky-príjmy zdaniť.

V takomto prípade vstupuje do hry nielen slovenský zákon o dani z príjmov, ale aj medzinárodná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. V tomto blogu sa budeme prioritne venovať slovenským živnostníkom, ktorí pracujú v Nemecku, a teda reč bude o Zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka z 19.12.1980, platnej od 17.11.1983.

Dosť často pri komunikácii s klientmi dostávame od nich informáciu, že v zahraničí nepracovali viac ako 183 dní, a teda zdaňujú svoj celý príjem na Slovensku. Ale pozor, toto nie je vždy pravda!
V reálnom svete sa stretávame s dvoma typmi zmlúv, ktoré živnostníci uzatvárajú. Buď ide o zmluvu o diele alebo prístupovú zmluvu do takzvanej pracovnej skupiny – ARGE (Arbeitsgemeinschaft).

Zmluva o diele

V prvom prípade, teda ak ste podpísali zmluvu o diele, je hlavným kritériom, podľa ktorého spoľahlivo rozlíšite, kedy máte povinnosť zdaňovať svoj príjem v Nemecku, to, či ste na danom pracovisku/stavbe pracovali viac ako 365 dní.

Stála prevádzkareň

Dôkaz nám podáva už spomínaná Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia v Článku 5 – Stála prevádzkareň:

(1) Výraz „stála prevádzkareň“ označuje podľa tejto Zmluvy trvalé zariadenia na podnikanie, v ktorom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť.

(2) Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä:
a) miesto riadenia,
b) závod,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu,
f) baňu, lom alebo iné miesto, kde sa ťažia prírodné zdroje,
g) stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako 12 mesiacov.

Teda na to, aby sme jednoznačne posúdili, či je príjem dosiahnutý na území Nemecka aj zdaňovaný v Nemecku, si musíme zodpovedať nasledujúcu otázku:

Trvala práca na mieste (stavbe/montáži), na ktorom ste pracovali, dlhšie ako 365 dní?

Ak je to tak, máte povinnosť tento príjem zdaniť v Nemecku. Ak je odpoveď nie, tak máte povinnosť tento príjem zdaniť na Slovensku.

Dávajte si však pozor na to, že cesty domov, teda po skončení turnusu sa tiež prirátavajú k času strávenom v tejto prevádzke. Takéto prerušenie sa teda ráta do týchto 365 dní.

Náš tip

K prerušeniu prevádzky dochádza až v prípade, že takéto prerušenie trvá viac ako štyri týždne a počas neho máte aj iné zdroje príjmov. V takomto prípade sa pracovisko považuje za ukončené a novým turnusom sa začína nové pracovisko.

Ak sa vás týka bod číslo jeden, tak si už pri dohadovaní prác vypočítajte, koľko dní bude dané pracovisko trvať.

Takýmto plánovaním si dokážete „zvoliť“ štát, v ktorom budete mať povinnosť zdaňovať svoj príjem. Následne na to však musíte nastaviť aj vaše účtovníctvo a uschovávať si všetky faktúry/bločky a viesť presný pracovný a cestovný denník.

ARGE (Arbeitsgemeinschaft)

Opačným prípadom je, keď ste ako slovenský živnostník podpísali prístupovú zmluvu do ARGE. V skratke a zjednodušene to znamená, že sa stávate členom akoby „nemeckej s. r. o.“ a teda príjem, ktorý z nej dosahujete, musí byť zdanený na území Nemecka.

Keďže táto ARGE má svoje sídlo v Nemecku, je každé pracovisko stálou prevádzkou, a teda nie je potrebné rátať odpracované dni.

Čo to znamená v praxi? Len toľko, že ak ste dosiahli príjem z ARGE, hoci len 1 €, tak ho musíte zdaniť v Nemecku. 

Ak sa nachádzate v tejto situácii, tak si nemôžete zvoliť štát zdaňovania. Od začiatku si teda nastavte vaše účtovníctvo a uschovávajte si všetky faktúry/bločky a veďte presný pracovný a cestovný denník.

Náš tip

Nikdy nepodpisujte zmluvy, ktorým nerozumiete. Pýtajte sa kolegov na ich skúsenosti, alebo vyhľadajte pomoc u odborníkov. Verte, že sa takáto investícia obratom vráti späť.

Ochrana súkromia

Chráňte svoje súkromie. Daňové úrady si často žiadajú na nahliadnutie aj výpisy z banky. Prečo by mali poznať celý váš život. Zriaďte si preto podnikateľský účet. Nechajte si tam zasielať vaše príjmy. Plaťte z neho poistné, cestovné, mobil a iné firemné výdavky. Raz mesačne si preveďte vašu „výplatu“, podľa vlastného uváženia, na súkromný účet. To už daňový úrad nebude zaujímať.

Tento článok získal už 1 potleskov

Vylúčenie zodpovednosti:

Obsah článku je aktuálny ku dňu jeho uverejnenia, ak nie je uvedené inak. Prosím berte na vedomie, že aktuálne články, blogy alebo videá TJ-Legal, s.r.o. zahŕňajú všeobecné informácie o danej problematike a teda nepredstavujú odborné či daňové poradenstvo poskytnuté v konkrétnej situácii. Informácie uvedené na stránkach TJ-Legal, s.r.o. alebo partnerských weboch môžu byť po zverejnení predmetom ďalšieho vývoja a zmien. TJ-Legal, s.r.o. si výslovne vyhradzuje právo bez predchádzajúceho upovedomia meniť, dopĺňať, mazať časti stránok alebo celú ponuku alebo dočasne či s konečnou platnosťou pozastaviť zverejnenie. Spoločnosť TJ-Legal, s.r.o. nepreberá zodpovednosť a neručí za prípadné riziká a škody spôsobené konaním na základe informácií uvedených na svojich alebo partnerských stránkach.

Cookies používame na prispôsobenie obsahu
Nastavenia
OK
Google Analytics (Štatistické cookies)
Hotjar - Website heatmaps (Marketingové cookies)